Október - mesiac ruženca

Vstredoveku sa stalo zvykom zdobiť obrazy a sochy Márie vencami z kvetov. Ruža bola považovaná za symbol Márie. Kráľovná kvetov predstavuje Kráľovnú všetkých svätých. Preto je Panna Mária v Loretánskych litániách vzývaná ako „Rosa Mystica“. 

Jedna legenda rozpráva sa, že v jednej dedine žil mladý muž, ktorý nebol vzorný, ale mal dobrý zvyk: každý deň priviazať kyticu k obrazu Panny Márie.

Istého dňa sa rozhodol sa vstúpiť do kláštora. Trápila ho len jedna vec: že v budúcnosti už nebude mať možnosť zbierať kvety na poliach a uctiť si nimi Máriu. Starý mních mu poradil: „Ak chceš ozdobiť Pannu Máriu, tak opakuj päťdesiatkrát Ave Maria.“ A tak pokračoval v ozdobovaní obraz Panny Márie týmito ružami. Každé „Ave Maria“ bola ruža pre Kráľovnú nebies. Potiaľ legenda. 

Modlitbu ruženca v dnešnej podobe šírili od 13. storočia predovšetkým dominikáni. Spomeňme si na obľúbený motív: „Panna Mária podáva ruženec sv. Dominikovi“, tak to máme aj v našom chráme na oltári. 

K dominikánom sa pridali neskôr jezuiti. Obidva rády sa venovali ľudovým misiám. Ruženec sa stal hlavným prostriedkom obnovy viery.

Tam, kde dominikáni a jezuiti pôsobili, zakladali „ružencové bratstvá“, ktorých členovia sa zaviazali pravidelne sa modliť ruženec. 

Ak si dnes kladieme otázku, ako žiť vieru v novom tisícročí, ako prebudiť vieru v našich rodinách, potom by sme sa mali poučiť zo skúseností predchádzajúcich generácií.

S ružencom je spojená tradičná námietka: je nudný. Nestíhame v ňom rozmýšľať. V skutočnosti ruženec nie je primárne o myslení. Ruženec je formou meditácie. V rytme modlitby Ave Maria sa točíme okolo tajomstiev viery, okolo vtelenia Krista, jeho umučenia, jeho zmŕtvychvstania. 

Mária, aj keď je dôležitá v modlitbe ruženca, stredom je Kristus. V tejto modlitbe on je cestou, ktorá nás vedie ku Kristovi. Mnoho ľudí prešlo na tejto ceste dlhú cestu; majú dobré skúsenosti s Máriou a ružencom, v neposlednom rade v ťažkých časoch. 

Skúsme kráčať po tejto ceste s ružencom v ruke. Možno pri jazde autom. Možno na dlhé večery. Možno v bezsenných nociach. Kedykoľvek máte čas, ktorý by ste mohli zabiť - naplňte ho duchom, životom.  (jj)

Dôchodok vytúžený

Mnohým uprostred života so všetkým tým stresom a hnevom, z úst ľahko uniklo  želanie: „Keby som mohol ísť čím skôr do dôchodku! Ak príde čas do dôchodku, ani jeden deň neostanem v práci. Budem sa mať dobre, potom konečne bude z rána fajront“. A tak nemálo ľudí ráta roky a mesiace, kým sa konečne podarí striasť záťaž, kým nepríde vytúžený dôchodok.

S odchodom do dôchodku sa často spájajú veľmi nereálne očakávania. Dôchodcovia si chcú po odchode do dôchodku už len oddýchnuť, dobehnúť prestávky, na ktoré v práci nemali čas. Aké účinky má úplná nečinnosť na fyzickú a duševnú mobilitu a emocionálnu rovnováhu? Neplatí aj tu známe príslovie: Kto odpočíva, hrdzavie?

Každý, kto si svoju osobnú identitu a úctu odvodil výlučne od profesionálnej činnosti sa pre nedostatok času nikdy nepozrel „cez plot“, by sa nemal čudovať, keď na dôchodku spadne do diery. Len tí, ktorí sa včas venovali iným záujmom, sa budú môcť tešiť na dôchodok ako na začiatok napĺňajúcej novej etapy života.

Myslí sa tu na pestovanie koníčkov. Každý, kto má rád záhradkárčenie, má viac času venovať sa svojmu koníčku. Tí, ktorí pre svoju fyzickú rovnováhu doteraz neurobili dosť, sa budú venovať športu. Netreba zabúdať na intelektuálne aktivity ako čítanie, muzicírovanie, návštevy múzeí, divadiel a cestovanie. 

Široké pole pôsobnosti je otvorené pre všetkých, ktorí sa chcú angažovať v sociálnej oblasti, v charite, pri starostlivosti o zdravotne postihnutých, v návštevnej službe chorých. Osobitne sú cenné modlitby seniorov. Ak ste nehovorili o Bohu svojim deťom, vnúčatám, blízkym, hovorte Bohu o nich. Vkladajte ich do zrniek ruženca, do každej modlitby, svätej omše. 

Duševná aktivita je tiež užitočnejšia ako lieky v starobe, pretože duševná slabosť urýchľuje proces starnutia mozgových buniek. Každý, kto odíde do dôchodku nielen fyzicky, ale aj duchovne, zomiera, pretože nič viac neočakáva. A každý, kto si neustále aktivuje december života, stále hovorí a premýšľa o chorobách, sa negatívami nainfikuje. 

Americký výskumník profesor Selye, ktorý vymyslel a definoval pojem stres, považuje za potrebné akceptovať stres. Ak budeme stále viac a viac namáhať    svoju pamäť, mentálne môžeme účinne pôsobiť proti procesu starnutia.

Goethe správne varoval: „Čím ste starší, tým musíte byť aktívnejší“. Mnohí starší ľudia sú v pokušení stať sa čoraz monotónnejšími, izolujú sa a zatrpknú. 

Pre nás „priemerných“ však platí aj to, že aktívny mozog má priame dopady na organizmus. Čím viac myslíme, tým viac sme schopní myslieť. Duševná sila, ktorá zaháňa malátnosť a únavu, má citeľný a viditeľne omladzujúci účinok. To aktivuje silu trpezlivosti zrodenej z nádeje.

Nádej nás ľudí vedie k nadšeniu pre každodenný život v láske, ale s dušou upriamenou na Nebo. (jj)

Slávili sme Vianoce