Leto: Čas oddychu

Súčasná doba a spôsob života nám umožňujú tešiť sa z času, ktorému sme dali prezývku voľný. Je to čas, ktorý po stáročia nebol dopriaty mnohým našim predkom. Po práci na panskom, ktorému predchádzala starostlivosť o vlastné statky, nasledovala práca na svojom, nakoniec drobné práce v domácnosti a spánok. Jednoducho, nemali tento priestor oddychu a času pre vlastnú zábavu. Tá musela byť spojená s ďalšou prácou. Napríklad, keď po večeroch sa priadlo a zároveň spievalo či rozprávalo. Voľný čas a hra bola vyhradená deťom.

Až platená práca prináša nový spôsob rozdelenia času. Ide o ten pracovný a ten, počas ktorého oddychujeme či relaxujeme. V tom čase sa chceme venovať tomu, čo nám prináša potešenie a umožňuje nám psychický a telesný oddych. A tak tu máme prázdniny pre školákov, dovolenky pre pracujúcich, relaxačné pobyty pre dôchodcov. Do takéhoto času najčastejšie vstupujeme v mesiacoch júl a august.

Tento rok vyzerá optimistickejší, vzhľadom na pandemickú situáciu, ako ten predchádzajúci Rok 2020. Tešme sa tomu a využime možnosti na zdravý oddych a relax.

Predsa by som vás, či ste deti, mladí, dospelí či starší, aby ste v týchto mesiacoch objavili možnosti prehĺbiť svoj vzťah s Bohom. Je veľa možností, ktoré sa nám ponúkajú. Častejšia návšteva kostola, začítanie sa do nejakej duchovnej knihy, čas venovaný Svätému Písmo či osobnej modlitbe. Nech je to práve naša duša, ktorá načerpá síl a dá nové impulzy k následnej realizácii po návrate k bežnému dňu. Prajem vám požehnaný oddych a úprimnú radosť z relaxu.

Sv. Ladislav: Svätý kráľ, otec a muž

Ubehli tri roky od publikovania exhortácie Svätého Otca Františka Gaudete ed exultate, v ktorej nás súčasná hlava Katolíckej cirkvi pozvala nastúpiť na cestu “k svätosti v súčasnom svete”. Táto cesta nie cestou niektorých, ale cestou všetkých. Je dôležité, aby sme v súčasnom kontexte žili naplno ako ľudia a ako praví kresťania.

Cesta svätosti má jeden podstatný pilier - a to stretnutie so živým Bohom. Totiž, v súčasnej dobe sa nám vnukajú mnohé cesty falošnej duchovnosti bez stretnutia s Bohom. Kresťan musí byť vedomý, že svätosť je ovocím Božej milosti. Je to život v láske k Bohu a k blížnym.

Určite to nie je jednoduché nastúpiť na cestu svätosti. A nikdy to nebolo ľahké - pretože je to jedna z mnohých ciest. Aj náš patrón sv. Ladislav, syn uhorského kráľa Bélu, to nemal ľahké. Mnohí šľachtici a králi podľahli pokušeniu moci, bohatstva či užívaniu si.

Práve stretnutie s Bohom bolo tým základom, ktoré ho priviedlo k svätosti. Napriek zaneprázdnenosti nad úlohami vladára, nachádzal hodiny na modlitby a duchovné čítanie. A to ho viedlo k neustálej voľbe dobra a mravnosti. Deň, v ktorom chýbalo stretnutie v modlitbe s Bohom, tak ako aj deň, v ktorom nekonal dobro alebo nezabraňoval zlu, považoval za deň stratený. To z neho urobilo svätého muža, svätého otca a svätého kráľa.

Ako muž modlitby poznal evanjeliové rady, preto nenávidel chamtivosť či ctižiadostivosť. Zároveň bol považovaný i cudného a milosrdného muža. Samotní dvorania boli prekvapení z jeho triezvosti v jedle a pití. Mravnosť a čestnosť boli čnosti, ktoré ho viedli, aby si zachoval obraz zodpovedného muža.

Túžba po osobnej svätosti ho viedla k tomu, aby privádzal k svätosti i svojich blížnych. A tak, nielen pričinenie sa o vyhlásenie za svätých kráľov Štefana a Imricha, či sv. Emericha, ale aj vedenie vlastnej dcéry Ireny, ktorá ako byzantská cisárovná získala korunu svätosti. Preto ho môžeme vnímať ako svätého otca, ktorý svätosť vedel odovzdať i blížnym.

Takýto postoj ho priviedol k spôsobu vládnutia v duchu lásky a vôle Božej. Čo sa pretvorilo na snahu o očistenie legislatívy, reformy zvykov, obnova súdov, zvyšovanie verejnej morálky. Tým sa zaradil medzi ďalších svätých vladárov.