Farnosť sv. Ladislava
v Košickej Novej Vsi
Duchovný lockdown
Nemusíme vedieť ani po anglicky, napriek tomu všetci poznáme, čo znamená slovíčko lockdown. Alebo skôr jeho dopady. Samotný pojem vyjadruje v prvom rade obmedzenie pohybu alebo izoláciu. Napríklad, že väzni boli na určitý čas uzatvorení (lockdown) do svojich ciel. Alebo v čase teroristického nebezpečenstva jednotlivci boli zatvorení (lockdown) vo svojich príbytkov. Nezavierali sa len ľudia, ktorí mohli potencionálne ublížiť, ale i tí, ktorým sa mohlo ublížiť.
V súčastnosti ho používame na pomenovanie prijatia obmedzení slobôd v boji proti chorobe Covid-19. Dôvodom je zabránenie šíreniu vírusu, ktorý túto chorobu vyvoláva. Obmedzením stretnutí chránime samých seba, ale i tých, ktorých by sme my mohli nakaziť. Zvlášť našich starkých.
Napriek tomu by som vás chcel pozvať, aby sme si nezatvorili svoje srdcia. Neurobili akýsi lockdown ľudského srdca. Ten by bol omnoho horší ako lockdown k zabráneniu šírenia koronavírusu. Vysvetlím.
Na konci adventného obdobia mi prišla jedna výzva, ktorá ma poriadne zarazila. Zároveň hovorí o tragickosti situácie, ktorú žijeme. V tej správe som čítal: "Nechaj svojho starého otca večerať na Štedrý večer samého, aby si ho mohol stretnúť na Veľkú noc." Podobne som sa cítil pri rozprávaní viacerých z mojich známych, ktorí nemohli byť pri umierajúcej manželke, otcovi či synovi.
Nechcem polemizovať nad nariadeniami či konaním jednotlivcov. Na to ja nemám adekvátne informácie a možnosti hodnotiť. Ide skôr o pozvanie. Pozvanie k ľudskosti, otvorenosti srdca, ktoré hľadá možnosti ako byť blízko k druhému človeku. Otvorenosti srdca človeka, ktorý vie prekonať egoizmus, pohodlnosť, predpojatosť či dokonca strach. Jednoducho vnímať prítomnosť druhého a tešiť sa z jeho prítomnosti.
Preto sa nemodlím, aby ten vírus zmizol. Jednoducho toto nie je Božia úloha. To závisí od vedcov, medikov a vakcín. A tiež zodpovednosti politikov a samotnej spoločnosti. Ja sa modlím, aby Boh nás obdaril takou silnou láskou, ktorá vie naše srdce viesť k túžbe byť nablízku druhému človeku. Aj napriek istému nebezpečenstvu a riziku. Jednoducho s láskou stále mnoho riskujeme.
Covid-19
Na základe Uznesenia Vlády SR a Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR, sú od 1. januára až do 24. januára 2021 pozastavené verejné slávenie bohoslužieb. Prosím, v mene slovenských biskupov, aby sme toto nariadenie zobrali na vedomie a dodržali. Zároveň prosím o veľkú trpezlivosť, ktorá bude pre dané obdobie mimoriadne potrebná.
Sväté omše, spolu s pánom dekanom, budeme v príslušný deň slúžiť súkromne, bez účasti veriacich. Chcem vás uistiť, že úmysly svätých omší budú odslúžené v dohodnutý deň. Buďte s nami duchovne spojení v modlitbe.
Krsty, sobáše a pohreby je možné sláviť, sú však obmedzené maximálnym počtom 6 účastníkov vrátane kňaza, a podmienené dodržaním hygienických opatrení.
V prípade potreby kňaza, úmrtia blízkych (napr. nahlásenia pohrebu), či zaopatrenia ťažko chorých a zomierajúcich, krstu, či mimoriadnej udalosti neváhajte a kontaktujte ma na čísle 0911/689-724 alebo emailom kosicka.nova.ves@abuke.sk.
Poďakovavanie za Rok 2020
Skončil sa Rok 2020 a preto by som sa chcel poďakovať viacerým konkrétnym ľuďom za pomoc nášmu farskému spoločenstvu.
V prvom rade chcem poďakovať môjmu predchodcovi d.o. Patrikovi Šarišskému za jeho pastiersku starostlivosť o naše farské spoločenstvo v prvom polroku. Iste to nebolo ľahké reagovať na situáciu vzhľadom na pandemické obmedzenia. Ďakujem i pánu dekanovi Jozefovi Jurkovi za jeho ochotu v spovednej službe či slúžení svätých omší.
Veľká vďaka patrí našim kostolníkom Alžbete Nagyovej a Františkovi Koverovi za ich odovzdanú službu. Za otváranie a zatváranie kostolov, za prípravu na sväté omše. Našej Betke i za pranie či žehlenie, priebežné udržiavanie poriadku v kostole, pomoc na fare, organizovanie upratovania, za jej službu v Ružencovom spoločenstve a mnoho ďalších činností. Tiež chcem poďakovať pani Nagyovej, ktorá okrem vedenia ekonomiky, perie a žehlí pre kostol v Hrašovíku. Poďakovanie patrí i Emilovi Spišiakovi za jeho ochotu a pomoc v posledných dvoch mesiacoch a pani Gazdagovej za pranie a žehlenie. Manželom Raďakovým za občasné zastupovanie v sakristii.
Vďačnosť patrí členom ekonomickej a pastoračnej rade, pani Seligovej a pani Valušovej, vždy ochotným pánom Hricovi, Gazdagovi, Nagyovi, Ondovi. Za ich pomoc a rady v hospodársko-materiálnej oblasti, pani Seligovej i za kvetinovú výzdobu, a pánom pri udržiavaní budov či trávnika. Ďakujem i viacerým dobrovoľníkom, ktorí prišli pomôcť pri prácach na farskej budove, zvlášť p. Vargovi s elektrikou. Chcem sa poďakovať i kurátorom z Hrašovíka za ich pomoc.
Chcem sa poďakovať Vám, ženy, ktoré prichádzate upratovať naše chrámy (i farskú budovu). I tým, ktoré nie ste napísané a radi prídete pomôcť. Nezabúdam i na vás, ktorí prichádzate čítať čítania, spoločné prosby a v posledných mesiacoch i oznamy farnosti. Mám radosť z vašej pripravenosti “nastúpiť”, aj keď nie ste zapísaní, alebo prijmete úlohu čítať pri svätých omšiach počas týždňa. Nemalá vďaka patrí aj všetkým členom Ruženco-vého spoločenstva, zvlášť tým, ktorí prichádzajú predmodlievať sa pred svätými omšami.
Slávenie svätých omší by sa nezaobišlo bez našej pani kantorky Slávky Seligovej a speváka Tomáša Ondruša či mužov na chóre. Ďakujem aj pánovi Gazdagovi, ktorý aj napriek veku, ochotne potiahne spev v ich neprítomnosti.
Teším sa zo spolupráce s miestnym úradom, s pánom starostom Michalom Krchom a referentkou Evou Spišiakovou, ktorým ďakujem za mnohorakú pomoc a rady.
Chcem sa poďakovať i miestnym podnikateľom za mnohorakú pomoc a spoluprácu: pani Pastorovej (WOOW), slečne Spišiakovej (Hádes), manželom Forgáčovým (Forgstav), pánom Mrázkovi (Zbereko), Lobodowskému (Loligarden), Nigutovi (Origut).
Na záver by som sa chcel poďakovať za vašu štedrosť. Vďaka darom od jednotlivcov a od pravidelných prispievateľov do “zvončeka” sa nám podarilo, nie len udržať v chode našu farnosť, ale po 30.-tich rokoch užívania renovovať z vnútra farskú budovu (okrem kancelárie, katechetickej miestnosti a archívu), renovovať obrazy, svietniky a sväteničku. Odovzdať k renovácii ďalší obraz a starobylý mosadzný luster. Zefektívniť kúrenie v kostole, dovybaviť ho spotrebičmi, odkladacími skrinkami v sakristii a regálmi pod vežou. Získali sme, po výmene parciel so Slovenským pozemkovým fondom, prístupovú cestu k našim pozemkom.
Ako prejav vďačnosti, okrem pravidelných nedeľných svätých omší obetovaných za vás všetkých, rád som odslúžil na Silvestra ďakovnú svätú omšu za všetkých dobrodincov našej farnosti.
COVID-19: Hľadať spoločné dobro.
V súčasnej dobe, v demokratickom a štátnom charaktere našej spoločnosti, udržať verejný poriadok a verejné zdravie je v kompetencii štátu a štátnych inštitúcií. Istotne, štát zlyháva na mnohých úrovniach. A hlavne, čo sa týka v starostlivosti o zdravie jednotlivcov i spoločnosti. Je nepripravený aj na súčasnú situáciu. A s tým treba rátať aj pri našom rozhodovaní a konaní. Preto upozornenia lekárov i obmedzenosť nášho zdravotníckeho systému nás volajú, aby sme prevzali zodpovednosť za potreby celej spoločnosti i za budovanie spoločného dobra. Aby sme nestáli pred situáciou, v ktorej budeme počuť: "Prepáčte, ale v našej nemocnici už nie je viac miesta pre vášho otca i matku."
Prvý spôsob je akceptovanie nariadení, ktoré vydal Úrad verejného zdravotníctva SR a Vláda SR. Akokoľvek sa nám zdajú iracionálne - ani nie tak v ich potrebe, ako skôr v ich všeobecnosti. Nosiť rúško je potrebné - to nikto nespochybňuje. Ale všade? Všeobecnosť nariadenia je dôsledkom nezodpovednosti mnohých, ktorí doteraz nedbali na dodržiavanie základných princípov - napr. R.O.R. (rúško, odstup, ruky). Predstavte si, že poviete dieťaťu: “Môžeš si ísť zobrať len jednu lyžicu nutely.” Ale ono zje skoro všetko. Nebude nasledovať všeobecný zákaz jesť nutelu? Preto dodržujme nariadenia.
Druhý spôsob nás vedie ku konaniu, ktoré ide za hranicu nariadení. Napríklad, nosenie rúška "vždy", keď sa približujeme k osobe s vyšším vekom (prepáčte šesťdesiatnici, ale v tomto prípade patríte do tejto kategórie), k ľuďom s chronickými chorobami či obezitou. A to aj vtedy, keď žije v jednej domácnosti. Si dieťa, mladík či deva, nemusíš vedieť, že si nosičom tohto vírusu. Ale mať rád a vážiť si život tvojej mamky, starkého či súrodenca môžeš, alebo lepšie musíš. Aj tým, že si umyjeme (či vydezinfikujeme) ruky vždy, keď prichádzame z vonku do vnútra nášho príbytku, práce či školy. Aj vtedy, keď sa nám zdajú byť čisté. Jednoducho vírusy nevidíme.
Vírus, tento i ďalšie, je spoločným zlom. Zlom, ktorý napáda či ovplyvňuje celú spoločnosť. Snažiť sa pochopiť nastavené limity a dodržiavať ich znamená zamýšľať sa nad "spoločným dobrom", ktoré je srdcom a nosným princípom Sociálnej náuky Cirkvi. Zároveň, kreatívne hľadať spôsoby transformácie tejto obmedzujúcej situácie na niečo cenné. Jedným cenným prínosom bude určite uvedomenie si prítomnosť najbližších a ich vzácnosť.
