Farnosť sv. Ladislava
v Košickej Novej Vsi
Víťazstvo je blízko
Stojíme na prahu Veľkej noci. Vstupujeme do Svätého týždňa. A tento začiatok slávenia má dvojitú tvár. Na jednej strane prežívame Ježišov slávnostný vstup do Jeruzalema. Zástupy ho doprevádzajú, prestierajú svoje plášťe a oslavujú ho slovami: “Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!” Vidia v ňom onoho vytúženého Mesiáša. Kráľa, od ktorého očakávajú vyslobodenie od okupantov. A tak mu prejavujú svoje sympatie a dôveru.
Zároveň, v dnešný deň čítame pašiové rozprávanie. Teda naráciu o Ježišových bolestiach, umučení a smrti. Znova sú tu zástupy, ktoré však v tomto okamihu kričia: "Ukrižuj ho!” A už nie je to sympatia a oslava. Je to nenávisť, zloba a odsúdenie. Ježiš pije pohár samoty a utrpenia, zrady a zloby.
V tom ľahko odpozorujeme, aké sú nálady zástupu vrtkavé. V hlavách a ústach mnohých sa vystriedajú na adresu Ježiša slová tak Hosanna! ako aj Ukrižuj ho! Ešte aj o jeho učeníkoch, ktorí sú plní nadšenia a uistenia, počúvame, že: “ho všetci opustili a rozutekali sa”. Ježiš prežíva všetko, čo človek môže vyprodukovať.
A čo my, kresťania dnešnej doby? My vieme, že Víťazstvo je už blízko. Že od Kvetnej nedele cez Veľký piatok prejdeme k Veľkonočnému ránu. Nie je to však víťazstvo, o akom snívali zástupy alebo si predstavovali učeníci. Je to víťazstvo podľa Božieho plánu - víťazstvo nad hriechom a smrťou. A tí, ktorí uverili, že Ježišov príbeh neskončil za zapečateným náhrobným kameňom, sú účastní na jeho víťazstve. A to im prináša dar opustenia a nového života.
Súčasná situácia, ktorá nám zatvorila chrámy, je smutná. Napriek tom, že ešte budeme počuť o zrade, sklamaní, smútku, bolesti… predsa vieme, že víťazstvo je blízko! Možno to nebude také víťazstvo, aké sme si predstavovali my. Ale bude to víťazstvo podľa Božieho plánu. Záleží na nás, či budeme na strane tých, ktorí hľadali dobro a porážali zlo. Či táto situácia nám umožní prejsť zo smrti do života - pretože o tom je Veľká Noc.
Covid-19
Na základe Uznesenia Vlády SR a Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR, sa slávenie bohoslužieb riadi podľa tzv. Covid automatu.
Pokiaľ nebude možné sláviť bohoslužby v našich kostoloch, slávime ich príslušný deň o 8.00 hod. súkromne, bez účasti veriacich. Chcem vás uistiť, že úmysly svätých omší budú odslúžené v dohodnutý deň. Buďte s nami duchovne spojení v modlitbe.
Krsty, sobáše a pohreby je možné sláviť, sú však obmedzené maximálnym počtom 6 účastníkov vrátane kňaza, a podmienené dodržaním hygienických opatrení.
V prípade potreby kňaza, úmrtia blízkych (napr. nahlásenia pohrebu), či zaopatrenia ťažko chorých a zomierajúcich, krstu, či mimoriadnej udalosti neváhajte a kontaktujte ma na čísle 0911/689-724 alebo emailom kosicka.nova.ves@abuke.sk.
Otvorený kostol k osobnej modlitbe
S účinnosťou od 1. apríla 2021, Úrad hlavného hygienika SR, rozšíril výnimky zo zákazu vychádzania na cestu za účelom individuálnej duchovnej starostlivosti pri dodržaní protiepidemiologických opatrení stanovených vo vyhláške Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Z toho dôvodu, otvoríme náš Farský kostol sv. Ladislava na súkromnú poklonu počas Veľkého Piatku od 17.00 do 19.00 hod. a na Bielu Sobotu od 9.00 do 12.00 hod. a od 15.00 do 17.00 hod. Je potrebné zachovať všetky hygienické opatrenia (negatívny test na Covid19, s nasadeným FFP2 rúškom) a maximálne 6 osôb v priestore chrámu.
Pri východe z chrámu si môžete zobrať za milodar Modlitbu požehnania Veľkonočných jedál a fľaštičku so svätenou vodou (jednu do rodiny), ktorou na záver modlitby pokropte jedlá pomocou vetvičky z tuje alebo krušpánu. Chcem Vás poprosiť o štedrosť aj z dôvodu výpadku príjmu zvončeka, požehnania domov i požehnania jedál. Boh štedrého darcu miluje a požehnáva. Peniaze budú použité na potreby chrámu a farnosti. Vaše milodari môžete osobne odovzdať i na farskom úrade či sakristii kostola.
COVID-19: Hľadať spoločné dobro.
V súčasnej dobe, v demokratickom a štátnom charaktere našej spoločnosti, udržať verejný poriadok a verejné zdravie je v kompetencii štátu a štátnych inštitúcií. Istotne, štát zlyháva na mnohých úrovniach. A hlavne, čo sa týka v starostlivosti o zdravie jednotlivcov i spoločnosti. Je nepripravený aj na súčasnú situáciu. A s tým treba rátať aj pri našom rozhodovaní a konaní. Preto upozornenia lekárov i obmedzenosť nášho zdravotníckeho systému nás volajú, aby sme prevzali zodpovednosť za potreby celej spoločnosti i za budovanie spoločného dobra. Aby sme nestáli pred situáciou, v ktorej budeme počuť: "Prepáčte, ale v našej nemocnici už nie je viac miesta pre vášho otca i matku."
Prvý spôsob je akceptovanie nariadení, ktoré vydal Úrad verejného zdravotníctva SR a Vláda SR. Akokoľvek sa nám zdajú iracionálne - ani nie tak v ich potrebe, ako skôr v ich všeobecnosti. Nosiť rúško je potrebné - to nikto nespochybňuje. Ale všade? Všeobecnosť nariadenia je dôsledkom nezodpovednosti mnohých, ktorí doteraz nedbali na dodržiavanie základných princípov - napr. R.O.R. (rúško, odstup, ruky). Predstavte si, že poviete dieťaťu: “Môžeš si ísť zobrať len jednu lyžicu nutely.” Ale ono zje skoro všetko. Nebude nasledovať všeobecný zákaz jesť nutelu? Preto dodržujme nariadenia.
Druhý spôsob nás vedie ku konaniu, ktoré ide za hranicu nariadení. Napríklad, nosenie rúška "vždy", keď sa približujeme k osobe s vyšším vekom (prepáčte šesťdesiatnici, ale v tomto prípade patríte do tejto kategórie), k ľuďom s chronickými chorobami či obezitou. A to aj vtedy, keď žije v jednej domácnosti. Si dieťa, mladík či deva, nemusíš vedieť, že si nosičom tohto vírusu. Ale mať rád a vážiť si život tvojej mamky, starkého či súrodenca môžeš, alebo lepšie musíš. Aj tým, že si umyjeme (či vydezinfikujeme) ruky vždy, keď prichádzame z vonku do vnútra nášho príbytku, práce či školy. Aj vtedy, keď sa nám zdajú byť čisté. Jednoducho vírusy nevidíme.
Vírus, tento i ďalšie, je spoločným zlom. Zlom, ktorý napáda či ovplyvňuje celú spoločnosť. Snažiť sa pochopiť nastavené limity a dodržiavať ich znamená zamýšľať sa nad "spoločným dobrom", ktoré je srdcom a nosným princípom Sociálnej náuky Cirkvi. Zároveň, kreatívne hľadať spôsoby transformácie tejto obmedzujúcej situácie na niečo cenné. Jedným cenným prínosom bude určite uvedomenie si prítomnosť najbližších a ich vzácnosť.
