Farnosť sv. Ladislava
v Košickej Novej Vsi
Býť slobodný
Istý psychológ raz napísal: “Ak sú ľudia niečim spútaní, tak je to ich predstava o sebe samých - či už je pozitívna alebo negatívna.” Treba priznať, že mať predstavu o sebe nie je nič zlé. Potrebujeme ju mať všetci.
Tie predstavy sa pohybujú od toho, že: mám dobré vzdelanie; patrím ku strednej vrstve; som inteligentná žena; som muž so zmyslom pre humor; človek so zmyslom pre zodpovednosť; elegantne vystupujúca žena… až po mnoho ďalších. Tieto predstavy nielen že definujú naše správanie a naše voľby, ale spoluurčujú aj životy ľudí pohybujúcich sa okolo nás.
Duchovným problémom je, keď na tejto predstave príliš lipneme. Totiž ona určuje väčšinu z toho, o čom si myslíme, že konám slobodne. A tak, ak lipneme na svojom titule, vyžadujeme, aby každý do oslovenia dodal pán inžinier. Ak lipneme na svojom pôvode, nedovolíme, aby sa s nami rozprával sedliak. Ak lipneme na svojej predstave neomylnosti, tak nedovolíme, aby nás niekto na niečo upozornil. A podobne.
Múdry človek sa neustále pýta: “Som slobodný v tom, aby som bol niečo iné, ako je moja predstava o mne samom?” Jednoducho, vie objaviť v sebe pestrosť a rozmanitosť, ktorá ide za jeho predstavu o ňom samom. Vie objaviť, že už dnes je iný, ako bol včera. Prežíva pravú vnútornú slobodu, ktorá umožňuje urobiť jeden dôležitý krok v duchovnom živote.
Boh človeka neustále prekvapuje. Neustále prekvapoval učeníkov - slovami, rozhodnutiami i skutkami. Potrebovali veľa vnútornej slobody, aby ho vedeli neustále prijímať. Potrebovali pretvárať svoje predstavy o veriacom Židovi i o zjavujúcom sa Bohu. Ešte viac po Ježišovom zmŕtvychvstaní - keď sa im zjavuje. Keď vstupuje do ich strachu, uzavretosti, aby im dodal odvahu zanechať svoje predstavy. Aby mohli byť slobodní a prijať ho.
V tento Veľkonočný čas, keď sa blížime k slávnosti Zoslania Ducha Svätého, skúsme odhaliť na čom lipneme a aká je predstava o nás samých. Aká je moja predstava o Bohu. Potrebujeme slobodu, aby sme dokázali prijať tie dary, ktorými nás chce obdariť Boh.
COVID-19: Hľadať spoločné dobro.
V súčasnej dobe, v demokratickom a štátnom charaktere našej spoločnosti, udržať verejný poriadok a verejné zdravie je v kompetencii štátu a štátnych inštitúcií. Istotne, štát zlyháva na mnohých úrovniach. A hlavne, čo sa týka v starostlivosti o zdravie jednotlivcov i spoločnosti. Je nepripravený aj na súčasnú situáciu. A s tým treba rátať aj pri našom rozhodovaní a konaní. Preto upozornenia lekárov i obmedzenosť nášho zdravotníckeho systému nás volajú, aby sme prevzali zodpovednosť za potreby celej spoločnosti i za budovanie spoločného dobra. Aby sme nestáli pred situáciou, v ktorej budeme počuť: "Prepáčte, ale v našej nemocnici už nie je viac miesta pre vášho otca i matku."
Prvý spôsob je akceptovanie nariadení, ktoré vydal Úrad verejného zdravotníctva SR a Vláda SR. Akokoľvek sa nám zdajú iracionálne - ani nie tak v ich potrebe, ako skôr v ich všeobecnosti. Nosiť rúško je potrebné - to nikto nespochybňuje. Ale všade? Všeobecnosť nariadenia je dôsledkom nezodpovednosti mnohých, ktorí doteraz nedbali na dodržiavanie základných princípov - napr. R.O.R. (rúško, odstup, ruky). Predstavte si, že poviete dieťaťu: “Môžeš si ísť zobrať len jednu lyžicu nutely.” Ale ono zje skoro všetko. Nebude nasledovať všeobecný zákaz jesť nutelu? Preto dodržujme nariadenia.
Druhý spôsob nás vedie ku konaniu, ktoré ide za hranicu nariadení. Napríklad, nosenie rúška "vždy", keď sa približujeme k osobe s vyšším vekom (prepáčte šesťdesiatnici, ale v tomto prípade patríte do tejto kategórie), k ľuďom s chronickými chorobami či obezitou. A to aj vtedy, keď žije v jednej domácnosti. Si dieťa, mladík či deva, nemusíš vedieť, že si nosičom tohto vírusu. Ale mať rád a vážiť si život tvojej mamky, starkého či súrodenca môžeš, alebo lepšie musíš. Aj tým, že si umyjeme (či vydezinfikujeme) ruky vždy, keď prichádzame z vonku do vnútra nášho príbytku, práce či školy. Aj vtedy, keď sa nám zdajú byť čisté. Jednoducho vírusy nevidíme.
Vírus, tento i ďalšie, je spoločným zlom. Zlom, ktorý napáda či ovplyvňuje celú spoločnosť. Snažiť sa pochopiť nastavené limity a dodržiavať ich znamená zamýšľať sa nad "spoločným dobrom", ktoré je srdcom a nosným princípom Sociálnej náuky Cirkvi. Zároveň, kreatívne hľadať spôsoby transformácie tejto obmedzujúcej situácie na niečo cenné. Jedným cenným prínosom bude určite uvedomenie si prítomnosť najbližších a ich vzácnosť.
