V súčasnej dobe, v demokratickom a štátnom charaktere našej spoločnosti, udržať verejný poriadok a verejné zdravie je v kompetencii štátu a štátnych inštitúcií. Istotne, štát zlyháva na mnohých úrovniach. A hlavne, čo sa týka v starostlivosti o zdravie jednotlivcov i spoločnosti. Je nepripravený aj na súčasnú situáciu. A s tým treba rátať aj pri našom rozhodovaní a konaní. Preto upozornenia lekárov i obmedzenosť nášho zdravotníckeho systému nás volajú, aby sme prevzali zodpovednosť za potreby celej spoločnosti i za budovanie spoločného dobra. Aby sme nestáli pred situáciou, v ktorej budeme počuť: "Prepáčte, ale v našej nemocnici už nie je viac miesta pre vášho otca i matku."

Prvý spôsob je akceptovanie nariadení, ktoré vydal Úrad verejného zdravotníctva SR a Vláda SR. Akokoľvek sa nám zdajú iracionálne - ani nie tak v ich potrebe, ako skôr v ich všeobecnosti. Nosiť rúško je potrebné - to nikto nespochybňuje. Ale všade? Všeobecnosť nariadenia je dôsledkom nezodpovednosti mnohých, ktorí doteraz nedbali na dodržiavanie základných princípov - napr. R.O.R. (rúško, odstup, ruky). Predstavte si, že poviete dieťaťu: “Môžeš si ísť zobrať len jednu lyžicu nutely.” Ale ono zje skoro všetko. Nebude nasledovať všeobecný zákaz jesť nutelu? Preto dodržujme nariadenia.

Druhý spôsob nás vedie ku konaniu, ktoré ide za hranicu nariadení. Napríklad, nosenie rúška "vždy", keď sa približujeme k osobe s vyšším vekom (prepáčte šesťdesiatnici, ale v tomto prípade patríte do tejto kategórie), k ľuďom s chronickými chorobami či obezitou. A to aj vtedy, keď žije v jednej domácnosti. Si dieťa, mladík či deva, nemusíš vedieť, že si nosičom tohto vírusu. Ale mať rád a vážiť si život tvojej mamky, starkého či súrodenca môžeš, alebo lepšie musíš. Aj tým, že si umyjeme (či vydezinfikujeme) ruky vždy, keď prichádzame z vonku do vnútra nášho príbytku, práce či školy. Aj vtedy, keď sa nám zdajú byť čisté. Jednoducho vírusy nevidíme.

Vírus, tento i ďalšie, je spoločným zlom. Zlom, ktorý napáda či ovplyvňuje celú spoločnosť. Snažiť sa pochopiť nastavené limity a dodržiavať ich znamená zamýšľať sa nad "spoločným dobrom", ktoré je srdcom a nosným princípom Sociálnej náuky Cirkvi. Zároveň, kreatívne hľadať spôsoby transformácie tejto obmedzujúcej situácie na niečo cenné. Jedným cenným prínosom bude určite uvedomenie si prítomnosť najbližších a ich vzácnosť.