Cesta svätosti

Keď počujeme slovo „svätý“, hneď si predstavíme človeka s aureolou okolo hlavy, ktorý žil pred mnohými storočiami, modlil sa a konal veľké skutky. Človeka, ktorého sochu máme v kostoloch na oltároch alebo vyobrazených na svätých obrázkoch v modlitebnej knižke. Je svätosť iba niečím výnimočným, čo patrí niekoľkým vyvoleným? Je svätý iba ten, kto nikdy neurobil chybu a celý život konal dobro?

Svätosť nie je o tom, čo človek dokáže. Svätosť je o tom, komu dovolí, aby premieňal jeho srdce. Byť svätý znamená patriť Bohu. Nežiť iba pre seba, svoje pohodlie a vlastné túžby, ale učiť sa pozerať na svet Božími očami. 

Svätí neboli ľudia bez chýb. Aj oni zápasili so svojimi slabosťami, prežívali ťažké chvíle a niekedy padali. Rozdiel bol v tom, že sa nevzdávali. Znovu hľadali Boha a dovolili mu, aby ich uzdravoval a premieňal.

Sám Ježiš nám ukázal cestu svätosti. Pozval nás: „Buďte teda dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“. Tým nás pozýva k láske, milosrdenstvu a odpusteniu. Nie k dokonalosti, ktorou sa môžeme chváliť pred ostatnými, ale k takému životu, v ktorom sa snažíme konať dobro aj vtedy, keď je to ťažké.

Máme svoje povinnosti, starosti, prácu a rodiny. A práve v každodennom živote sa začína skutočná svätosť. V rodine, keď máme trpezlivosť s blízkymi. V práci, keď konáme poctivo, aj keď nás nikto nekontroluje. V škole, keď sa zastaneme spolužiaka. A tiež vtedy, keď dokážeme žiť podľa toho, čo sme sa modlili v kostole. Svätosť sa neprejavuje vo veľkých činoch, ale v maličkostiach. V tichom odpustení, nezištnej pomoci, slove povzbudenia alebo obete, o ktorej nikto nevie.

Svet si všíma úspech, bohatstvo a popularitu. Boh sa však pozerá na srdce. Vidí aj skutky lásky, ktoré nikto neocení. Pamätajme na to, keď budeme hľadať svoju cestu svätosti. Svätý je človek, ktorý dovolí Bohu, aby v ňom miloval. Nie je to človek, ktorý už nemá kam rásť, ale človek, ktorý sa nikdy neprestáva obracať k Bohu. Svätosť sa začína vtedy, keď Bohu otvoríme svoje nedokonalé srdce.

Cesta svätosti sa začína tu a teraz – v našom srdci, v našich vzťahoch a v každodenných rozhodnutiach. Boh nás na túto cestu pozýva preto, že nás miluje a chce nám pomôcť.

Slávili sme Vianoce