1-6. január 2026: Aj tento rok sme požehnávali domy v našej farnosti. Zmyslom takéhoto požehnania je zasvätenie príbytku Bohu a vytvorenie mu priestoru. Prosíme ho, aby svojou prítomnosťou vytváral prostredie pokoja, harmónie a požehnania. Boh svojou prítomnosťou očisťuje tento príbytok, aby sa stal miestom lásky pre všetkých.

5. január 2026: Vo vianočnom čase sme využili prázdniny, aby sme vo Vysokých tatrách zažili trochu snehu a navštívili Ľadový dom. 15 detí a 7 dospelých sa stretlo na Železničnej stanici v Košiciach. Pre niektoré deti to bola prvá či druhá možnosť cestovať s vlakom.

Po príchode do Popradu sme prestúpili na tatranskú električku, ktorou sme sa presunuli do Starého Smokovca. Odtiaľ sme sa pešo vybrali smerom na Hrebienok. Cesta nám rýchlo ubiehala vďaka spoločným rozhovorom, pesničkám a krátkemu občerstveniu v polovici trasy.

Po príchode do Ľadového domu sme s obdivovali Baziliku sv. Jána v Lateráne vytvorenú celú z ľadu. Každý z nás prešiel vstupnou bránou a symbolicky si sadol na pápežské kreslo. Napriek tomu, že v Ľadovom dome bola veľká zima, zostali sme v ňom niekoľko desiatok minút obdivujúc krásu tejto stavby.

Navštívili sme galériu miniatúr tatranských chát v bývalých rozhodcovských vežiach. Každý model je výsledkom detailnej práce umelca Petra Trembáča.

Následne nechýbal čas na občerstvenie a hry v snehu či sánkovanie na Hrebienku. 

Cesta do Košíc bola veselá, plná smiechu, spevu a spoločenských hier. Na stanici nás už čakali rodičia. S dobrou náladou, vďačnosťou a nadšením sa tešíme na ďalšie spoločné výlety a spoločne strávený čas.