Pred pár dňami som čítal zaujímavé konštatovanie talianskeho teológa a filozofa z konca 19. storočia Luigiho Ganellu: „Kto na seba vezme jarmo Božích prikázaní a potom aj váhu evanjeliových rád, získa dvojnásobné šťastie.“

Týmito slovami pomenoval vlastnú skúsenosť dôležitosti prijatia Desatora pre šťastný život. Je tomu aj v dnešnej dobe?

Už len slovo prikázanie pripomína čosi negatívne. Že je tu ktosi, kto núti prijať jeho vôľu a bráni prežívaniu slobodnej voľby v živote. Kladie limity životu.

O to viac, že dejiny posledného storočia sú poznačené mnohými ideológiami, ktoré limitovali ľudskú slobodu, limitovali slobodný rozvoj života. Koľkým nadaným ľuďom nacizmus a ešte viac komunizmus nedovolili stať sa lekárom, sudcom či riaditeľom, lebo nemali vhodnú politickú pečiatku. Nehľadalo sa dobro človeka ale limitovala sa sloboda pre zachovanie ideológie a režimu.

Avšak pri Desiatich Božích prikázaniach si musíme uvedomiť, že pochádzajú od Boha, ktorý stvoril človeka pre lásku. Keď sa nad Desatorom lepšie zamyslíme, zistíme, že Boh spísal Zmluvu s človekom pre jeho dobro. Desatoro sa stáva cestou, ktorá vedie k plnosti života a zároveň je to opravdivá „ústava vytvárania spravodlivej spoločnosti. Koľko nespravodlivosti sa deje vo svete, pretože človek odmieta žiť podľa Desatora.

Nejde o obmedzenie slobody ale o usmernenie ku slobode. Spôsob, ako sa vyhnúť otroctvu, ktoré redukuje ľudskosť a život cez idoly. Tie si človek neustále vytvára.

V týchto úvahách si priblížime, ako nás jednotlivé prikázania volajú k otvorenosti pre blížneho i pre celé stvorenie. Zároveň nás volajú k vernosti sebe samému, našej prirodzenosti. Teda, ako byť autentický v ľudskosti.

Prikázania, ktoré Boh dal človeku, sú zákonom lásky - totiž, poukazujú na Božiu lásku k človeku. Teda, sú cestou slobody, ktorá vedie k prežívaniu pravej lásky k Bohu a k blížnemu. Pravá sloboda nie je o sledovaní vlastných záujmov, vlastného egoizmu či vlastnej náruživosti. Pravá sloboda spočíva v milovaní dobra v danej situácii. Desatoro, ako ozajstná cesta slobody, nás vedú k tomuto dobru lásky. Aj preto v sebe obsahujú pravidlá, ktoré definujú všetky vzťahy - s Bohom, s človekom i so sebou samým.

Po skúsenosti dedičného hriechu sa človek neustále trápi s prežívaním darom slobody, ktoré dostal od Boha. A preto je Desatoro ozajstnou cestou k prežívania slobody, ktorá vedie k dobru. A to robí človeka šťastným.