Filiálka Hrašovík

Do farnosti Košická Nová Ves patrí aj filálna obec Hrašovík. V rokoch 1993 -98 si tu veriaci postavili kostol, ktorý je zasvätený sv. Marte. Tento Boží stánok slávnostne posvätil 27. septembra 1998 Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup-metropolita.

História obce. Chotár obce bol nepretržite osídlený od mladšej doby bronzovej. Najstaršia písomná správa o obci je z r. 1270. V tomto roku Štefan V. daroval Hrašovík (i Rozhanovce) kráľovskému stolníkovi Reinoldovi, jednému z prvých členov známych Rozgoniovcov ho mesto od r. 1379 vymáhalo súdnou cestou. Všetky ďalšie historické udalosti o obci sú štatistického charakteru, informujú nás iba o počte domov a obyvateľov.

Obec sa spomína v roku 1270, keď bývalý majetok kniežaťa Rastilsava dostali Rozgonyiovci. V 15. storočí patrila opátstvu v Krásnej nad Hornádom, od roku 1605 mestu Košice, ktoré si obec nárokovalo už v roku 1379 v spore s Rozgonziovcami. V roku 1715-1720 mala obec 6 domácností, v roku 1722 bolo v obci 12 gazdov a 8 želiarov, v roku 1828 mala obec 32 domov a 246 obyvateľov. Zaoberali sa poľohospodárstvom. Za I. ČSR sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo.

Bolo tu rozvinuté košíkarstvo a tkáčstvo.

Evidencia odvodu daní – súpis desiatkov Abaujskej stolice z roku 1565, nám poskytuje informácie o počte poddaných medzi obyvateľmi dedín. V Hrašovíku ich žilo 11. Z nich mala väčšina mená maďarského pôvodu. V duhej polovici 16. storočia ho teda obývali prevažne Maďari.

Majetky opátstva z Krásnej nad Hornádom získala v druhej polovici 16. soročia Ostrihomská kapitula. V roku 1605 ich však Štefan Bocskay daroval mestu Košice, čím sa Hrašovík stal košickým vlastníctvom. Podľa záznamov z roku 1608 bolo v Hrašovíku päť celých sesií a traja želiari, ale píše sa tu aj to, že dedina vyhorela.

Podľa konskripcie cirkví a farárov Abaujskej stolice z roku 1746 sa v Hrašovíku rozprávalo dvoma rečami, pričom slovenčina prevládala nad maďarčinou. V tomto roku tu žilo 79 obyvateľov, z toho 18 rím. katolíkov, 10 gr. katolíkov, 19 lutheránov, 14 kalvínov a 18 detí. V roku 1851 to už opäť bola slovensky hovoriaca dedina.